Ako si to nebrať osobne?

Keby existovala súťaž najpopulárnejších rád, ktoré človek v živote dostáva, v prvej desiatke by určite bolo: „Neber si to osobne“. Napriek tomu mnohí tápame v tom, ako túto radu implementovať. Vieme, že by sme si nemali brať veci osobne, ale po praktickej stránke to stále robíme. Prečo je to tak náročné, a existuje nejaký jasný spôsob, ako túto radu reálne aplikovať?

V celosvetovo populárnej knižke mexického autora Dona Miguela Ruiza – Štyri dohody, nachádzame súbor vzácnych poznatkov toltéckej múdrosti pre slobodnejší a spokojnejší život. Jednou z nich je, nebrať si veci osobne:

„Neberte si nič osobne. Nič, čo druhý robia, nerobia kvôli vám. To, čo druhí hovoria a robia je projekciou ich vlastnej reality. Keď si beriete veci osobne, robíte veci, ktoré nechcete robiť, hovoríte slová, ktoré nechcete povedať, pretože vás ovládajú emócie. Keď máte o situácii jasný úsudok, je jednoduchšie vykonávať rozhodnutia.“

Don Miguel Ruiz

Hlavným dôvodom, prečo si berieme veci osobne je, že v momente, kedy sa cítime „pod paľbou“, strácame perspektívu. Keď druhí rozprávajú alebo robia veci, ktoré sa nás nepríjemne, či bolestivo dotýkajú, považujeme ich za osobný útok.

Čím viac sú tieto výroky, či konania emocionálne nabité, a čím je nám človek, ktorý ich produkuje bližší, tým viac zraňujú, a tým neuveriteľnejšie nám príde, že by sme si to mohli nebrať osobne.

Jednou z možných techník – alebo návodov na prežitie – je opakovať si v duchu mantru:

“Toto v skutočnosti nie je o mne”.

Táto malá čarovná vetička nám v momentoch núdze pomôže pamätať na to, že nám daná osoba v skutočnosti vyjadruje svoju vlastnú bolesť. Pre mnohých ľudí je práve to, čo sa javí ako útok na druhého jediná dostupná forma, akou vedia bolesť vyjadriť. Takže útočné slová a skutky druhých nie sú nič viac, a zároveň nič menej, ako ich vlastné neprejavené potreby a priania. Schopnosť počuť či vidieť až za slová a skutky, sa nazýva empatia a je to niečo, čomu sa všetci učíme.

Pozor však na používanie tejto vety pri útekoch pred sebou.

Alibisticky vravieť “Toto nie je o mne”, a skrývať hlavu do piesku pred situáciami, ktoré nám život zrkadlí, tiež nie je to pravé orechové pre náš vnútorný pokoj a rast. Pretože sa takéto situácie budú opakovať a zvyšovať na intezite či frekvencii, až kým sa vďaka ním neprebudíme.

Áno, naše reakcie sú o našich potrebách, a reakcie druhých, nezáležiac od toho ako zle znejú, sú vyjadrením ich potrieb, ale predsa len nám niečo zrkadlia.

A tou najzdravšou vecou je zisťiť, čo. Čo tým chcel Život povedať? Prečo som práve ja narazil/a na tohoto človeka/ túto reakciu/ túto situáciu?

Čo to hovorí mne a o mne?

Pretože takto s nami komunikuje sám Život.

Ak sa vám dookola zrkadlia podobné situácie, venujte im zvýšenú pozornosť. Naši drahí najbližší, bývajú tými najlepšími zrkadlami.

Ak by ste uvítali pomoc pri pátraní, kontaktujte ma. Môžeme spolu odhaliť príčinné súvislosti, opakujúce sa vzorce, a nájsť cestu von z bludného kruhu.

Cesta von je cestou dnu.

Objednať sa