Doma po terapii

Niekomu stačí na vyriešenie svojho problému jedno sedenie, to však býva skôr výnimka než pravidlo. A niektorí, potrebujeme svoj čas, čo je úplne v poriadku. Ako sa vraví, ani Rím nepostavili za deň.

Liečenie je dlhší proces najmä ak sme zažili traumatické veci, ktoré nás dostali do kolien a my sa pokúšame znovu, alebo možno vôbec po prvý krát v živote, sa postaviť na svoje vlastné nohy.

Možno ste to už zažili – boli ste na terapii, mnohé ste si ujasnili, urovnali, a možno vás naplnil pocit pohody, optimizmus, nadhľad… Povedzme, že odchádzate prinajmenšom s náznakom úsmevu.

Ale po pár dňoch v rutine svojho života sa znova ocitáte v tých istých bludných kruhoch.

Videli ste niekedy dieťa, ako sa učí chodiť?

Keď sa prvý krát postaví na svoje malé nôžky, do pár sekúnd je dole na zadku. A ešte dlho sa vracia k štvornožkovaniu, kým definitívne prejde na status ctihodného chodca.

Preto na seba netreba tlačiť očakávaniami.

Sme tam kde sme, a je to takto.

To je základ, na ktorom sa dá stavať.

A jedného dňa tam vyrastie niečo nádherné, za to vám ručím.

Áno, na niektoré témy skutočne stačí jedno stretnutie, a je to vybavené. Ak sa však ocitáme v opakujúcich sa vzorcoch či emóciách, je to znakom toho, že daná téma, ktorú riešime, má viac vrstiev.

Liečenie sa deje vo vrstvách.

Je nereálne očakávať, že si človek na jednej terapii prejde všetkými vrstvami, či štruktúrami daného problému, najmä ak ide o tzv. “osobnú životnú tému”.

Každý z nás má svoju osobnú životnú tému. Silné duše spomedzi nás ich mávajú dokonca aj niekoľko naraz. Mnohé témy sú si podobné, dajú sa nazvať tématickými rodinami – závislosti, traumy, depresie, nízka sebahodnota… Ale aj v takom prípade je každý z nás jedinečný. Každý na svoje liečenie potrebuje niečo iné, a najmä – svoje vlastné tempo.

Ale čo robiť, ak sme v procese liečenia, ale práve nie sme na terapii, a nemáme sa o tom s kým porozprávať?

1) DOSTAŤ TO VON

Najjednoduchším a najbezpečnejším spôsobom je písať si denník. Necenzurovane si zaznamenávať všetky pocity a myšlienky, ktoré mnou práve lomcujú. Zásadou číslo 1 je byť na 100% úprimný. Sľúbte si to ešte pred písaním do denníka. Nikdy ho nikto nemusí vidieť. Môžete ho spáliť, keď ho dopíšete. Nevyhýbajte sa vulgarizmom, očierňovaniu svojich najbližších, akúkoľvek morálku a sebaposudzovanie odložte bokom. Uvidíte, ako sa vám uľaví. Cieľom je dostať všetko von spôsobom, ktorým neubližujete sebe (to by bolo v prípade potláčania), ani druhým. Môžete to samozrejme aj vymaľovať, vyspievať, či vytancovať.

2) PREHODIŤ VÝHYBKU

Hýbať sa a dýchať. Znie to jednoducho, aj to jednoduché je. Neľahké je “iba” prehodiť výhybku v tom správnom momente. Vypozorujte momenty, kedy sa cítite zaseknute, bezradne, neviete, čo so sebou, čo ďalej. Cítite zúfalosť, strach, či neistotu. To sú presne tie chvíle, kedy odložte všetko bokom a prejdite na druhú koľaj. Jóga, beh, prechádzka, čokoľvek, čo do vášho tela doručí čerstvý vzduch a rozprúdi vašu energiu. Môžete si predstaviť krabičku, kam všetky tieto pocity a myšlienky dočasne odložíte. A keď sa vrátite čerstvý ružovolýci, tak sa rozhodnete, či krabičku otvoríte, alebo si ju necháte na terapiu, alebo či ju už vôbec nepotrebujete.

3) POPLAKAŤ SI

Dovoľte si byť slabý/á, malý/á, dovoľte si cítiť sa ako obeť. Opäť morálne koncepty bokom. Vyplačte všetko, čo vám príde. Objímte si plyšáka či vankúš, a plačte. Ak máte niekoho, pri kom môžete plakať bez toho, že by sa vás snažili utešiť, máte na polovicu vyhrané. Ak nie, buďte sám pre seba týmto človekom. Plakať je zdravé. Je to emocionálna očista. Môže sa však stať, že to nejde. V tom prípade sa o tom porozprávajte s terapeutom, pretože niekedy človek zažije toľkú bolesť, že jeho obranný mechanizmus blokuje príchod novej potenciálnej bolesti tak, že človek znecitlivie. Vtedy zostane akoby zatuhnutý, a nedokáže prežívať niektoré emócie.

4) ASMR

Klasická meditácia môže byť v prípade, že sú rany čerstvé veľmi nepríjemná. Človeku sa cyklia myšlienky v téme, ktorá ho bolí, a môže to byť na nevydržanie. Preto najskôr odporúčam niečo ľahšie, a neuveriteľne príjemné – ASMR (autonomná senzorická meridiánová reakcia). Na youtube nájdete množstvo videí, treba objaviť človeka, a zvuky, ktoré vám vyhovujú. Ideálne púšťať si pred spaním, či počas odpočinku. Rovnako dobre môže poslúžiť riadená meditácia, autohypnóza, či starý dobrý autogénny tréning. Ide o to, aby ste sa uvoľnili. Pretože práve v momentoch uvoľnenia dochádza k najväčšiemu toku energie a tým pádom aj k liečeniu.

Na záver vám chcem povedať ešte jednu vec:

Terapia vás neuzdraví.

Ste to Vy, kto liečite Vás. Terapia vám vie poskytnúť podporu a sprievod. Je to však vo vašich rukách.

Čím hlbšie sú rany, tým viac času je potrebného na zahojenie. Nikam sa neponáhľajte a doprajte si ho prosím.

Stojíte za to všetkými desiatimi!

A ktovie, možno práve vy raz budete pomáhať niekomu s tým, čím ste si už sami prešli.