Marshmallow experiment

Už je to takmer 60 rokov odkedy sa na Stanforde, pod vedením Waltera Mischela, uskutočnila prvá séria testov známa ako marshmallow experiment. Vyše 600 detí vo veku 4-5 rokov dostalo jednoduchú a predsa neľahkú úlohu. Len si to predstavte. Posadia vás pred jeden veľmi mňamkovo sa tváriaci marshmallow. Teta vám povie, že ho môžete zjesť, aaaaaale… Ak ho nezjete a počkáte, kým sa teta vráti, dostanete dva. Jeden hneď, alebo dva potom. Hmm… Tak čo?

V spomínanom experimente sa väčšina detí snažila počkať. Lenže taký chutný kúsok sladkosti. A priamo pred tebou. Sústreď sa na niečo iné. Alebo hompáľaj nohami. Nieeee, vôbec nevidím ten maršmelov. Nieeee, vôbec ho nechcem zjesť. Všetci to poznáme, chvíľková nepozornosť a človek ho zrazu žuje. Nakoniec sa iba tridsiatim percentám detí podarilo dopracovať sa k druhému maršmelovu.

Výskumníci sledovali každé z týchto detí po dobu viac ako 40 rokov. Výsledky v rôznych oblastiach ich života, ktoré sú spájané so životným úspechom (ako napríklad školský prospech, sociálne zručnosti, sklon k závilostiam a užívaniu omamných látok, zvládanie stresu) znova a znova potvrdzovali, že deti, ktoré dokázali počkať, skórovali lepšie vo všetkých oblastiach. Toto počkanie si na marshmallow je v psychológii známe ako „oddialenie uspokojenia“ (z angl. „delayed gratification“).

V našej kulúre už dlho vieme, že „kto si počká, ten sa dočká“.

Alebo aj „vyčkaj času, ako husa klasu“.

Vedúci spomínaného experimentu Walter Mischel hovorí, že nie je dôležité, ako veľmi nám nejde odolávať rôznym pokušeniam, existujú spôsoby, ako posilniť sebakontrolu, za predpokladu, že máme motiváciu ich použiť.

Predstavte si svoju sebakontrolu, ako sval. Môžete ho nechať atrofovať. A kľudne si doprajte všetko, hneď a zaraz a teraz. No nech sa páči! Ale vedzte, že budete mať vždy iba jeden maršmelov.

Kedykoľvek, keď sa odhlásime z facebooku, aby sme sa venovali práci, či učeniu, alebo keď si šporíme peniaze na cestovanie, namiesto toho aby sme ich rozflákali na bezhlavý nákup, volíme si oddialenie uspokojenia a posilňovanie vlastnej sebakontroly.

Ľudia, ktorí sú schopní oddialiť uspokojenie, sú zameraní na dlhodobé ciele.

Ako sa dá čeliť lákavým pokušeniam?

1) Rozptýlenie

Úspešní participanti maršmelovksého testu našli spôsob, akým sa rozptýliť – niektorí sa otočili , či zakryli si oči, aby lákadlo nevideli; niektorý kopali do lavice, za ktorou sedeli, aby sa rozptýlili. Ak je to možné, je dobré sa z miesta pokušenia pobrať preč. Ak to možné nie je, môžeme sa pobrať preč aspoň v svojej mysli.

„Áno marshmallow, vidím ťa, ale budeš si na mňa musieť počkať!“

2) Preformátovanie

V jednom z výskumov prišli na to, že ak deťom povedali, aby si predstavovali, že ide o biely obláčik, boli omnoho schopnejšie odolať pokušeniu narozdiel od detí, ktorým povedali, aby si predstavovali sladkú chuť. Môžeme sa pohrať so svojim zmýšľaním o danej veci, aby sme znížili mieru pokušenia v našich predstavách.

3) Vízia budúceho Ja

Jedno z detí v Mischelovom výskume uviedlo: „Nezjedol som ho, pretože som si stále predstavoval, ako si do úst dávam naraz dva maršmelovs“.

3) Ak- tak

Toto je stratégia používaná v kognitívno behaviorálnej terapii. „Ak sa objaví pokušenie X, tak vykonám stratégiu Y„. Takýmto spôsobom si vytvoríme niečo ako krízový plán, a čím častejšie ho v prípade pokušenia použijeme na odolanie, resp. oddialenie uspokojenia, tým viac si bude náš mozog túto cestičku pamätať a na základe toho aj konať. Takže to bude postupne stále ľahšie.

Napríklad keď som prestávala s fajčením tak som "slamkovala" = ak dostanem chuť na cigaretu, budem "simulovať fajčenie" cez slamku, akokoľvek šialene to vyzerá. 

Stratégií existuje mnoho. Najlepšie je experimentovať a vybrať si to, čo sa nám najviac pozdáva.

Úspech spočíva v tom, že si vyberieme drinu, či nepohodu, ktoré sa skrývajú v disciplíne, pred jednoduchosťou, ktorú prinášajú rozptýlenia.

A to je presne to, o čom je oddialenie uspokojenia. Ak chcete byť šťastná/ý, lebo si plníte svoje sny a ste aktívnym tvorcom či tvorkyňou svojho života, tak v určitom momente budete musieť byť disciplinovaný/á namiesto toho, aby ste robili iba to, čo je príjemné a jednoduché.

Disciplína je mostom medzi „toto chcem dosiahnuť“ a „toto som dosiahla/ol“.

Na záver zostáva položiť si otázku – v čom chcem posilniť svoju disciplínu?

Odporúčam spísať si zoznam a ku každej veci si vypísať to svoje „PREČO“ to chcem.

Potom prizvať k okrúhlemu stolu aj tie časti nás, ktoré sú voči našim prianiam v odpore. A vypočuť si aj to „prečo nie“, čo za tým v skutočnosti je.

A keď dostaneme všetky naše časti do súladu, môžeme začať ťahať za jeden koniec. Napríklad s pomocou niektorej vyššie uvedenej stratégie.

Hej hou hej hou… No nie sú vlastne trpazlíci vzorom disciplíny? Každý deň práca v bani a oni si veselo spievajú 🙂