Tanečné znovuzrodenie

Tanečná terapia, intuitívny tanec

Alebo aj TANEC 5 RYTMOV

Na túto chuťovečku som sa chystala už nejeden pondelok, ale stále mi do toho niečo prišlo. Nakoniec sa to nejako zariadilo, a moju prítomnosť na hodine som považovala za zázrak, keďže sa mi dvadsať minút pred cielom vybil mobil aj s navigačkou a ja som ostala bezradná na neznámej ulici. Keď som si prestala zúfať, tak mi intuícia a milí ľudia ukázali cestu, a ukázalo sa, že som auto spontánne odstavila do ulice, ktorá bola neďaleko môjho ciela. To mi pripomenulo, že náhody neexistujú.

Takže zázrakom a nie náhodou som sa ocitla v sále plnej ľudí, v jeden jesenný večer. Včera. Úprimne som nevedela presne do čoho idem, kvôli môjmu blúdeniu som zmeškala aj úvod, takže som bola postavená pred hotovú vec.

Pustila sa hudba a tancuj.

Sprvu tie myšlienky – ide mi to?, nejde mi to?, čo ak na mňa bude niekto pozerať? Nie som trápna?

Stála som a čakala, čo sa stane. Hudba hrala, ľudia sa pomaly pohupovali a ja tiež. Zrazu som zacítila svoje telo, že sa túži prejaviť, resp. niečo sa cez neho túži prejaviť. Potom som pochopila, že to mohla byť jedine moja duša podľa tej divokosti, čo ma so sebou strhla. Zrazu už nezáležalo na ničom – čo si kto myslí a čo si ja myslím.

Zrazu nebolo nijaké ja. Bol to len prúd pohybu, ktorý ma bral so sebou a napĺňal čistou radosťou z pohybu.

Keď som len išla na hodinu, obávala som sa, ako zvládnem dve hodiny tancovať. Nemám zrovna bohvieakú kondičku, štíhla sťa vŕbový prútik tiež nie som. Ale v tom víre som proste zmizla. A znovu sa narodila. Moje telo robilo najšialenejšie pohyby, lebo som mu to dopriala, nechala som to prúdiť, moja myseľ šla stranou, nestíhala to a nemala šancu tomu porozumieť. Pre zmenu! HAHAHA!

Nezáležalo už na tom, čo ako vyzerá, a šla som podľa toho, čo mi robilo dobre, čo si telo pýtalo, kam ma viedlo. A keď som občas precitla zo stavu, kde som bola ponorená do svojich hĺbok, uvidela som tie tváre okolo mňa. Žiarivé a šťastné. Ešte viac som sa uvoľnila, keď som si uvedomila, že tu mi nič zlé nehorzí.

Nikto ma nesúdi.

Naopak, s mnohými tvárami sme komunikovali v tanci, stretli sa pri svojich preletoch cez sálu, usmiali sa na seba. A ja som cítila teplo na všetkých možných rovinách.

Rytmy hudby sa striedali, z vrcholkov postupne cez kopce do nížin, a späť. Netuším ako prešli dve hodiny. Netuším, čo presne sa stalo. Moja mysel má z toho doteraz otvorenú pusu. A ja som po prvý krát živo precítila, že presne taká aká som, bez toho, že by som musela mať masku, mám v svete svoje miesto. Presne to som potrebovala.

Keď sme si po tanci rozprávali zážitky, každý zažil niečo iné. A ja verím, že každý jeden a jedna z nás sme dostali presne to, čo sme potrebovali.

A raz možno aj mysľou pochopím, o čo ide, a čo je ktorý z tých piatich rytmov a pod. Aj keď to mi zďaleka nepríde tak dôležité, zažiť si TO na vlastnej koži. Bodaj by v budúcnosti takto vyzerali diskotéky! Ešte nikdy predtým, ani na vlastnej svadbe, som si tak dobre a slobodne nezatancovala.

Po návrate domov som bola plná energie a ráno som sa zobudila s krásnym pocitom. Zo srdca ďakujem a rada sa vrátim!

P.S.: Toto nie je platená reklama 🙂

Tu je link, kde sa dozviete viac: www.trizi.net