Tmu našu každodennú, daj nám dnes

UPOZORNENIE: V tomto článku zdieľam svoje zážitky z týždňového pobytu v tme. Osobne som sa pred pobytom vyvarovávala akýchkoľvek článkov, ktoré obsahovali zážitky druhých ľudí. Chcela som do tmy vkročiť bez očakávaní a predstáv. Jediné čo som si čítala, boli praktické rady typu, čo si zobrať so sebou. Tieto rady som spísala tutok ŤUK SEM.

Panika v mestečku

Tak už to jedného krásneho dňa prišlo aj na mňa – rozhodnutie ísť do toho, týždeň sama v tme. Spočiatku mi to prišlo logické, všetky okolnosti tomu nahrávali – financie, čas a prajný manžel. Čím viac sa však blížil čas môjho odchodu na “onen svet” tým viac vo mne vzrastala panika a úzkosť. Čo tam budem robiť, čo som si to vymyslela, prečo nemôžem byť normálna… Toto štádium vrcholilo v deň odchodu, keď som pri lúčení sa s rodinou plakala. Slzy sa po ceste premenili na množstvo spletitých dialógov v mojej aktívnej hlavičke, ktoré mi spestrovali cestu Bratislava – Záježka.

Po príchode mi môj tmový sprevádzač Vladko odporučil rozlúčkovú prechádzku. Pri lúčení sa so slnkom som pocítila tieseň pri srdci, ale hrdinsky som vošla do môjho domčeka, zhasla, vypla poistky, zamkla dvere. A zostala sama v tme.

Toto je môj prvý zápis z pobytu:

TAK UŽ SOM TU. 
JE TU TMA. 
NEČAKANE.

Prvé momenty

„Wau ja som vážne tu, naozaj sa to deje!“ Musela som sa musela štípať, lebo som sa cítila byť rozptýlená v priestore. Skúsila som si chodiť v tme, napiť sa v tme, nájsť postel v tme. Áno aj WC (tak ako doma, len treba dobre dosadnúť, no problema). Domček bol maličký, takže pohyb v priestore nerobil žiaden problém.

Cítila som sa ako taká čierna mačka pohybujúca sa medzi dvoma svetmi.

Spomenula som si na rady kamarátiek pred odchodom (uži si to tam, veď môžeš celú tú materskú konečne dospať, nevieš kedy najbližšie sa ti naskytne príležitosť) a dala im za pravdu. Ďakujem baby! Tak šup do postele.

A naozaj som veľmi veľa spala.

Všetci sa ma pýtajú, čo si tam robila v tej tme celé dni?

Doma som zvyknutá na istý režim, ktorého hlavné body som dodržiavala aj v tme. Nemala som v pláne sa bezcieľne opustiť, ale ani sa obmedzovať nejakými šablónami, tak som volila stred – kombináciu záchytných bodov (ustlať postel, sprcha, hygiena, cvičenie a pod.) a voľného plynutia (nechať čo príde, počúvať čo sa deje – čo bolo niekedy zaujímavejšie než kino).

Meditácia, na rozdiel od tej v bežnom svete, bola v tme ľahká a prirodzená (hlavne za mnou nikto nechodil že “maaamíííí?”). Diala sa spontánne.

Na obed prichádzal sprievodca Vladko, a okrem jedla mi priniesol kus svetla vo forme svojej prítomnosti. Super sme si pokecali. Vladko vie veľmi trefne vykladať sny, a veľmi mi pomáhala jeho perspektívu k môjmu duševnému dianiu. Zo srdca ďakujem!

Najväčším potešením (okrem rozhovoru s Vladkom , a jedlom) mi bolo sadnúť si po večeri pod zapnutú ventiláciou, a so šálkou čaju nasávať vonkajší vzduch. Napĺňal ma pokoj a vďačnosť za prežitý deň, a vlastne za svoj Život.

Keď občas nastali v mojej mysli chvíle TICHA, nepotrebovala som nič. Číra (a veľmi tichá, zato sálajúca) radosť z bytia. Nič mi nechýba. Taká aká som, som úplne v poriadku. Všetko je v úplnom poriadku.

Len tak si sedieť v tichu a samote, a zízať do ničoho a vnímať všetko. A vnímať tú časť mňa, ktorá vníma.

Okrem toho mi pomáhala aj predstava, že sa nachádzam v lone veľkej matky Tmy. Som dieťa, ktoré je chránené, v bezpečí, milované a vyživované.

Tma mi doslova hľadila moju nahú dušu.

Cítila som sa naplnene, uvoľnene, a v sebe hlboký pokoj. Aj v tme mi prichádzali spomienky a plány. Myseľ ide buď dopredu alebo dozadu, len aby išla.

Mojej mysli som pravidelne ďakovala za jej starostlivosť a snahu pomáhať, a vravela jej “odpočiň si moja, všetko je v poriadku”.

Vždy keď som precítila v sebe pocit bezpečia, aj mysel sa upokojila. Môj prvý ezo poznatok, ktorý mi v tme prišiel bol, že keď delím veci na dobré a zlé, tak to vyvoláva strach. Rozhodla som sa teda brať všetko také, aké je.

100% akceptácia bol program mojich dní.

A čo teda tí obávaní vnútorní démoni?

Totižto keď som išla do tmy, stretla som sa napríklad s reakciou “A čo si masochistka?”. Nie, ja som sebachistka 😀 Chcem sa spoznať a byť so sebou a neviem prečo by mi malo ubližovať byť sama so sebou.

V tme nie je NIČ, čo som tam sama nepriniesla.

Všetko, čo tam bolo, čo sa tam udialo, bolo moje. Áno mala som pár zlých snov, a stretla nejaké tie svoje tiene. Ale nie ako nepriateľov, ale potenciálnych spojencov.

Išla som do tmy s dvomi mantrami, ktoré som si opakovala niekľoko krát do dňa:

Dovoľujem temnote, aby mi ukázala svoju múdrosť. 
Aby som sa z nej mohla učiť a rásť. Ďakujem!”
V tme sa deje vždy presne to, čo treba”

Pani terapeutka Tma

Tma sa mi stala na mieru šitým terapeutom.

Všetky procesy sa odohrávali spontánne, sami nastúpili, a mali prirodzené plynutie od spánku k bdeniu, od bdenia k spánku, od témy k téme…

Niektoré veci, ktoré sa mi vynorili, som ani netušila, že ma trápia, alebo že sú pre mňa dôležité. Bolo to pre mňa prekvapujúce, že sa ukázali. Ale keďže som si fičala v rytme 100% akceptačný mód (plus nebolo čo iné robiť), tak som sa na to konečne pozrela.

Raz som sa pokúšala sama spraviť proces. Bola sobota, vravela som si – za chvíľku už idem domov, nech toho čo najviac stihnem poriešiť. HAHAHAHA!!! Samozrejme, že sa nič neudialo. Iba ja sama na prázdnej stoličke a ticho a nič. Neskôr v ten deň mi to doklaplo. Sú veci, ktoré sa nedejú tak, ako si to ja naplánujem. Veci sa dejú tak, ako sa dejú.

Výstup z tmy bol euforický.

Viac nepoviem. Nech nezafarbujem zážitok čitateľa, či čitateľky, ktorá sa chystá ísť prvý krát do tmy.

A čo život vonku na svetle?

V čase vzniku tohto článku som vonku z tmy tretí týždeň. Úprimne – je to pre mňa náročnejšie, než fungovať v tme.

Hektický mestský život ponúka toľko vzruchov a podnetov, bežný život kladie na človeka toľko požiadaviek, toľko vecí si pýta našu pozornosť, že sa momentálne učím, ako fungovať za svetla tak, aby som sa v tom mala naozaj dobre.

Na pobyt spomínam s bázňou a láskou. Rada sa znovu vrátim. Vlastne… raz určite, tak ako každý.

Ďakujem za pozornosť a už aj vypnite ten internet a chodťe spraviť radosť svojej čarovnej duši 🙂