Syndróm zosadeného princa
O detskej žiarlivosti
Predstavte si, že ste kráľovskou dcérou či synom na svojom kráľovskom dvore. Žijete väčšinou spokojným a šťastným životom. Možno ste si už stihli zvyknúť na to, ako to na dvore chodí. A zrazu – do kráľovstva vstúpi nový človek… A nielen tak hocikam. Infiltroval sa priamo do kráľovskej rodiny!
Idete sa naobedovať – je tam a je to hlučné, idete sa porozprávať s kráľovskou matkou či otcom – nemajú čas, pretože sa práve z nejakého nepochopiteľného dôvodu venujú tomu novému človeku. Idete na prechádzku – musíte čakať a prispôsobovať sa režimu toho nového človeka. No a vrchol je – keď sa idete aspoň pohrať do svojej izby – do toho, zdá sa, jediného, čo už na svete zostáva iba pre vás, a zistíte, že ten prišelec vám slintá VAŠE VLASTNÉ hračky.
A keď podávate právoplatné sťažnosti, povedia vám, že sa máte podeliť, máte mať prišelca rád, nemáte byť zlý, či dokonca požadujú, aby ste im s tým „zlodejom rodičov a dobrého života“ pomáhali. Dokonca sa môže zdať, že to sú jediné momenty, keď vás ešte majú kráľovskí rodičia radi.
Humor bokom, skúste si na chvíľku zavrieť oči a predstaviť si to na vlastnej
koži. Aký to je pocit?
A pridajte k tomu to, že sa ešte neviete dobre vyjadrovať, možno ani sám neviete, čo vás tak bolí, váš hlavný komunikačný nástroj sú emócie a váš život je doslova závislý od tých kráľovských zradcov.
Syndróm zosadeného princa nie je nič iné ako žiarlivosť, ktorá vzniká u dieťaťa pri
narodení sa nového súrodenca.
Keď sa v rodine narodí nový člen, rodinná štruktúra prechádza momentom „krízy“ alebo zmeny, v ktorej sa musia nanovo prenastaviť funkcie a roly jednotlivých členov rodiny.
Narodenie nového člena rodiny možno prežívať s veľkou radosťou a nadšením.
Ten, kto bol dovtedy „náš maličký“, však môže prežívať intenzívnu žiarlivosť a nepohodlie.
Tieto negatívne pocity staršieho dieťaťa, ktoré vidí, že výlučná pozornosť, na ktorú bolo zvyknuté, je vážne ohrozená, sa môžu prejavovať mnohými rôznymi spôsobmi – v závislosti od veku a povahy dieťaťa.
Nižšie sú opísané najbežnejšie z nich:
- POUŽÍVANIE JAZYKA MLADŠIEHO DIEŤAŤA
Napriek tomu, že je dieťatko už v istom veku, používa jazyk z predošlého vývinového štádia. Napríklad môže začať šušlať, vyslovovať L namiesto už dávno zvládnutého R, vydávať zvuky ako bábätko, smiať sa ako bábätko, používať skomolené slová. Zároveň si všimnite prejav v jeho tvári – rozšírené očká, otvorenejší výraz. Akoby sa v tom momente naozaj stalo mladším. - ENURÉZA
Dieťa, ktoré už dlhšiu dobu bez problémov ovláda svoj močový mechúr, sa môže začať znova pocikávať. Podobne ako v predošlom bode ide o návrat do predošlého vývinového štádia. V niektorých prípadoch môže dochádzať aj k pokakávaniu. - ĎALŠIE DRUHY VÝVINOVÝCH REGRESIÍ
Sem spadajú rôzne ďalšie prejavy, ktoré dieťa už vo svojom vývine prekonalo, napr.: túžba piť z bábätkovskej fľašky, dieťa začne pýtať mliečko, hoci už dlho mlieko večer nepije, cmúľanie palca, používanie podbradníka, vyžaduje, aby s ním rodič zostal, až kým nezaspí, odmieta robiť veci samo, napriek tomu, že ich už dlho ovláda (napr.: „Ty ma obleč!“) a pod. - ČASTÝ PLAČ
Častý a vytrvalý plač je ďalším symptómom. - ODMIETAVÝ POSTOJ
Dieťa odmieta spoluprácu, resp. vytrvalo vyjednáva požiadavky zo strany rodičov (napr. pri upratovaní hračiek, obliekaní sa, jedení, pri hre so súrodencom a i.). - ZHORŠENIE ŠKOLSKÉHO PROSPECHU ČI ZNÍŽENIE VÝKONU V ŠKOLE
Hoci pre niektoré deti môže byť školské vyučovanie úľavou, keď nemusia myslieť na nového súrodenca, iné odrážajú žiarlivosť, ktorú pociťujú, vo svojich študijných výsledkoch.
- PSYCHOSOMATICKÉ ŤAŽKOSTI
Bolesť žalúdka, bolesť hlavy, zvracanie, črevné ťažkosti atď. - ZMENY V SPRÁVANÍ
Je možné, že dieťa prezentuje správanie, ktoré ste uňho ešte nezažili. Môže ísť napríklad o agresívne správanie, silný vzdor, nervozitu, nepokoj, odmietanie jedla či spánku a i. V súvislosti so správaním je dôležité spomenúť aj záchvaty hnevu, ktoré deti mávajú. Tieto zmeny správania sa môžu vyskytnúť doma aj v škole a na iných verejných miestach. - HNEV NA RODIČOV
Žiarlivosť a závisť sú vyjadrované hnevom voči rodičom, keď sa cítia ako to najmenej dôležité dieťa na svete. - IGNOROVANIE NOVÉHO SÚRODENCA
Dieťa sa správa, akoby súrodenec neexistoval. Neprejavuje oň záujem, nehrá sa s ním alebo ho dokonca zámerne nenamaľuje na kresbu rodiny. - STRACHY
Môže sa stať, že dieťa pociťuje strachy či má obavy, ktoré do príchodu súrodenca nemalo.
Prečo sa to deje, si vieme celkom jasne predstaviť. Byť princom či princeznou zosadenou z trónu môže byť vskutku bolestivou skúsenosťou.
AKO MÔŽU V TEJTO SITUÁCII KONAŤ RODIČIA ČI INÍ BLÍZKI OPATROVATELIA?
Vaše prispôsobenie sa životu s bábätkom bude do značnej miery závisieť od rôznych faktorov: od veku staršieho súrodenca, od počtu súrodencov, od vašej osobnosti, obetavosti, od vašich potrieb atď.
Zároveň je potrebné uvedomiť si, že tieto epizódy žiarlivosti u detí sú také časté, ako je to nevyhnutné. Nemá teda žiaden zmysel potláčať symptómy.
Rodičia sa často cítia preťažení, keď sa popri starostlivosti, ktorú novorodenec vyžaduje, staršie dieťa vracia k prejavom správania alebo zvykom, ktoré sa zdali už nadobudnuté a prekonané. Môže to byť veľmi frustrujúce. Z tohto dôvodu je dôležité, aby boli rodičia na tieto príznaky pripravení a vedeli, ako ich
efektívne riešiť.
Tu nájdete niekoľko užitočných tipov:
1. NEPODCEŇUJTE PRÍPRAVU
Pred narodením nového bračeka či sestričky je užitočné porozprávať sa a vysvetliť staršiemu dieťatku, čo sa bude diať. Nielen so zameraním na výhody (hoci tie treba tiež vymenovať), ale aj s vysvetlením, že aj keď bábätko potrebuje viac starostlivosti zo strany rodičov, nestratí ich lásku a pozornosť a bude milované tak isto ako predtým. Formu tohto rozhovoru treba voliť primerane veku.
Kým pre školáka je rozhovor na miestne, v prípade dieťaťa predškolského veku môže byť vysvetľovanie príliš abstraktné. So škôlkarom sa môžete napríklad zahrať hru, v ktorej sa staráte o novorodené bábätko, a prostredníctvom hry mu ukazujete, akú všetku starostlivosť bábätko vyžaduje. Popri tom môžete spomenúť, že aj ono, keď bolo malé, dostávalo všetku túto starostlivosť.
Môžete sa zahrať na unavenú či zaneprázdnenú maminku, ktorá keď sa postará o bábätko, príde povedať druhému dieťatku, že ho stále veľmi ľúbi. Môžete si vymeniť roly. Spoločné hry môžete obmieňať podľa aktuálnych situácií vo svojej domácnosti. Vaše možnosti sú v tomto neobmedzené. Považujem za dobrý nápad sa so škôlkarom hrávať takéto symbolické hry aj po narodení bábätka.
Ďalšou vstrebateľnou formou pre dieťa škôlkarského veku sú príbehy a rozprávky, ktoré si
opäť môžete vymýšľať aktuálne a šité na mieru. Sú to úžasné pomôcky v rukáve rodiča, ktorými môžete dieťatku prechod do novej životnej etapy uľahčiť.
2. NAKŔMTE STARŠIE DIEŤA SVOJOU POZORNOSŤOU
Urobte si čas osamote so starším dieťatkom. Hrajte sa, rozprávajte sa, prejavujte mu náklonnosť a hlavne – venujte mu plnú, nerozdelenú pozornosť, aby sa cítilo cenené a milované. Predstavte si, že tak, ako kojíte bábätko, tak kŕmite staršie dieťa svojou pozornosťou. Hoci popri starostlivosti o bábätko a zároveň o vlastné, neraz zanedbávané potreby, je náročné vtlačiť do programu ešte niečo ďalšie, majte na pamäti jednu vec: deti nemajú vnímanie času rovnaké ako my. Preto aj 10 minút je stále lepšie než nič.
Odporúčam si vyčleniť tento čas pravidelne na dennej báze, podľa režimu bábätka, a aj na týždennej báze (napríklad vždy v stredu idem s maminkou na ihrisko a tatinko zatiaľ kočíkuje bračeka). Opakovanie dáva deťom pocit istoty a bezpečia. Keď sa po nejakom čase uistia, že o ich prísun pozornosti je postarané, uvoľnia sa.
3. VYHNITE SA ŠKATUĽKOVANIU
Pokúste sa pristupovať k materstvu či rodičovstvu číslo dva (či viac) ako k novému jedinečnému zážitku. Je predsa jedno, kto sa kedy postavil a kto mal kedy prvý zúbok. Aj to, kto je lepší v matike a kto v jazykoch. Porovnávanie bolí aj dospelých. Porovnávaním škatuľkujeme ľudí do určitých rolí.
Je to ako v rozprávkach, kde sú ľudia zakliati do kameňa. Nemôžu sa ani hnúť, vtlačili im obraz, v ktorom ustrnuli. Nielenže tým narušujeme vzťah dieťaťa k sebe samému, ale narušujeme tým aj budúci vzťah súrodencov. Vaše malé deti dnes možno ešte mentálne nerozumejú tomu, čo hovoríte, ale vnímajú a cítia a takýmto spôsobom obsiahnu veľké množstvo dojmov a informácií.
Zároveň sa im tieto informácie bez mentálneho filtra ukladajú priamo do nevedomia. Nevedomie je tá časť z nás, ktorá ovláda naše správanie, citové prežívanie, vzťah k sebe samému a k svetu aj
v dospelosti.
Každá bytosť na tomto svete je jedinečná a nenahraditeľná.
4. PRIPRAVTE SA NA PREJAVY ŽIARLIVOSTI
Nie je na škodu mať v zálohe nejaké predpripravené stratégie, keď sa objavia prejavy žiarlivosti.
Tie sa mnohokrát prelínajú s hnevom. V prvom rade sa pokúste zachovať chladnú hlavu a vrelé srdce.
Čo sa týka detských emócií vo všeobecnosti, je potrebné dať deťom priestor na vyjadrenie pocitov, aj tých negatívnych. Stratégie ako ignorovanie, snaha o potlačenie emócie či presunutie pozornosti sú nesmierne deštruktívne. Deti sa prostredníctvom nich (okrem iného) naučia: ignorovať svoje pocity, utlmovať bolesti, alebo sa nenaučia rozoznávať jednotlivé emócie a budú neskôr stratené vo vlastnom vnútornom chaose.
V krehkom svete detskej duše môžu byť takéto stratégie pretlmočené ako: „Nemajú ma radi. Ľúbia ma, iba keď sa usmievam. Som zlý.“ a pod.
Čo teda robiť, keď príde žiarlivosť? Pomenujte ju. Pochopte ju. Vžite sa do dieťaťa. A ak si potrebuje vybiť hnev, vymedzte jasné hranice (napr.: biť a kričať nie, ale môžeš udierať do pohovky alebo môžeš počarbať veľký papier červenou voskovkou).
Nebojte sa, hnev a aj každá iná detská emócia, ktorá má voľný priechod, prejde rýchlo. A po nej ho okúpte vo svojej láske a prijatí. Je v poriadku presne také, aké je. Kto z nás by to tak nechcel mať?
5. NEJDE O ROVNAKÝ DIEL
Tento odsek sa týka už o niečo starších súrodencov. Rodičia sa snažia dávať svojim deťom rovnako, a predsa počúvajú vety ako: „On má viac! Jeho máš radšej!“
Takéto spory sa medzi súrodencami môžu ťahať až do dospelosti. V skutočnosti však nejde o to, že ste Janíkovi naozaj dali o niečo viac. O čo tu ide naozaj?
Zahrajte sa na detektíva. Ktoré potreby má teraz toto dieťa nenaplnené? Čo potrebuje? Sústreďujte pozornosť naspäť k dieťaťu, ktoré prejavuje nespokojnosť, a zamerajte sa na jeho potreby.
Namiesto obhajoby: „Veď som vám dala rovnako,“ sa môžete spýtať: „Čo ti chýba? Si ešte hladný? Rád by si si pridal?“ Učíte ho tak uvedomovať si a naplňovať vlastné potreby, namiesto ukazovania prstom na druhých. Zároveň tým minimalizujete súrodeneckú rivalitu.
Príchod nového člena si vyžaduje zmenu zo strany celej rodiny. Princ či princezná zosadený/-á z trónu bude nepochybne potrebovať všetku pomoc a pochopenie, aby sa tejto novej situácii dokázal/-a prispôsobiť. Vaše dieťatko prestalo byť jediným dieťaťom svojich rodičov alebo mladším súrodencom, aby sa stalo starším súrodencom.
Svoju pomyselnú korunu odovzdáva bábätku, no naďalej je nenahraditeľné a to mu treba dávať neustále najavo.
Starší súrodenci zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pre svojich mladších súrodencov – sú vzormi, učiteľmi, spoluhráčmi, ochrancami, opatrovateľmi atď. Váš princ či princezná bude od svojich rodičov potrebovať pomoc pri objavovaní svojej novej roly staršieho súrodenca.
Hlavne sa nesnažte o dokonalosť. To je ilúzia. Pamätajte, že vy, vaše staršie dieťatko aj bábätko budete potrebovať čas, aby ste si mohli na novú situáciu zvyknúť a objaviť pozitíva tejto veľkej životnej zmeny. S trpezlivým a láskyplným prístupom sa čoskoro stane bratovým či sestriným najlepším parťákom.
A vy sa možno postupom času čoraz častejšie dočkáte tých vytúžených momentov, keď
sa spolu zahrajú. 😊
Tento článok bol uverejnený v časopise Dieťa, 6-7/ 2022
