• Obraz človeka

    V súčastnosti je obraz človeka prepojený s mechanistickou koncepciou sveta. Ľudské schopnosti sú často krát porovnávané so schopnosťami počítačov. V takomto porovnávaní ľudské bytosti s prehľadom prehrávajú. Je človek len menej výkonným počítačom, či strojom na spracovanie informácií? Obraz človeka a jeho vývinu, ktorý v sebe nosíme, či už o tom vieme alebo nie, určuje ako pristupujeme k samým sebe, a k druhým ľuďom, vrátane našich detí. Ovplyvňuje ako a čo rozprávame, ako jednáme s druhými, a celkovo ako konáme vo svete. Psychológia nám poskytuje veľmi rôznorodé, ba až nesúrodé obrazy človeka. Stáročia existuje medzi psychológmi spor o tom, či v ľudskom vývine zohráva väčšiu úlohu dedičnosť, alebo prostredie. Darwinismus…

  • PSYCHOtest – Cesta lesom

    Predstavujem vám malú HRU s podvedomím. Viete o tom, že naše vedomie je iba špičkou ľadovca? Poďme sa pomocou tohto testu pozrieť, čo leží pod hladinou. Odporúčam pero, papier a zapísať si jednotlivé odpovede. Príliš nad tým nepremýšľajte, píšte prvé, čo vám napadne. O to bude test výpovednejší. POĎME NA TO 🙂 Kráčaš po lese. 1) Aká je cesta? Je rovná, stúpa, či klesá? Kráčaš sám, alebo s niekým? Kto kráča s tebou? Stretneš zviera. 2) Čo je to za zviera? Aký máš k nemu vzťah? Pokračuješ ďalej, a čoskoro sa cestička otvorí. A ty pred sebou uvidíš svoj dom snov. 3) Aký je? Opíš veľkosť, koľko má okien, koľko…

  • Ako zlé na dobré obrátiť

    V stave, keď nás vnútro bolí, vnímame celý svet bezútešne. Život nám príde ako úhlavný nepriateľ, kardinálny zradca, a my sa pýtame, prečo. Ale že preboha prečo… Ako prvé je dobré si pripomínať, že nič netrvá večne. Ani bolesť. Aj keď nám to teraz asi tak nepríde, situácia, ktorá nás dnes bolí, nám jedného dňa môže prísť ako požehnanie. Bolesť je cestujúci profesor a ide a klope všetkým na dvere. Najmúdrejší ľudia, ktorých poznám, sú tí, čo povedia poď dnu a neodíď, až kým ma naučíš to, čo potrebujem vedieť. Glennon Doyle Melton S pojmom postraumatický stres sme sa stretli aj keď nie sme psychológovia. Zdá sa, že do bežnej…

  • Ako zmeniť realitu

    Asi už sme počuli tvrdenia, že situácie, v ktorých sa nachádzame, nie sú ani dobré, ani zlé. Sú neutrálne, a tým, že k nim zaujmeme nejaký postoj, vnímame ich ako pozitívne alebo negatívne. A teda stačí teda zmeniť naše myšlienky. A zmeníme všetko. Znie to nádherne jednoducho. Ale keď príde na reálne životné situácie, zabudneme na všetky tie internetové osvietené reči, a ani sa nenazdáme, rútime sa dole kopcom ako podknutá srnka. Je pravda, že sa môžeme sami rozhodnúť, ako budeme k daným veciam pristupovať. Ale čo ak sa mi stalo niečo naozaj nepríjemné. Ako mám o tom premýšľať pozitívne? Ako si mám zrazu začať myslieť, že to bude dobré,…

  • Doma po terapii

    Niekomu stačí na vyriešenie svojho problému jedno sedenie, to však býva skôr výnimka než pravidlo. A niektorí, potrebujeme svoj čas, čo je úplne v poriadku. Ako sa vraví, ani Rím nepostavili za deň. Liečenie je dlhší proces najmä ak sme zažili traumatické veci, ktoré nás dostali do kolien a my sa pokúšame znovu, alebo možno vôbec po prvý krát v živote, sa postaviť na svoje vlastné nohy. Možno ste to už zažili – boli ste na terapii, mnohé ste si ujasnili, urovnali, a možno vás naplnil pocit pohody, optimizmus, nadhľad… Povedzme, že odchádzate prinajmenšom s náznakom úsmevu. Ale po pár dňoch v rutine svojho života sa znova ocitáte v tých…

  • Život bez emócií

    „Boli sme naučený pristupovať k svojim emóciám ako k iracionálnym impulzom, ktoré nás pravdepodobne zavádzajú. Keď opisujeme niekoho ako emocionálneho, ide zvyčajne o kritiku, ktorá implikuje nedostatok zdravého úsudku. Za logických a inteligentných ľudí sú v modernej civilizácii považovaní tí, ktorí nevykazujú známky akejkoľvek emotívnosti“. A. Damasio Mnohí považujeme svoje pocity za problém, za niečo obťažujúce, či dokonca za hrozbu. Zbavujeme sa emócií pomocou projekcie (premietame ich na druhých), represie (zabúdame na zlé veci, potlačíme ich do podvedomia), či úplného odmietnutia. Emócie si však nájdu svoje zadné vrátka. A práve keď sa ich snažíme zbaviť, s nami vedia riadne zamávať. Predstavujeme si, že život bez nich by bol oveľa jednoduchší.…

  • Tiene v nás

    Všetko to odštartoval jeden strašidelný sen – ja ako Harry Potter, sa snažím obrániť obrovský chátrajúci dom, kde chýbajú okná a dvere. V dome sú ženy – mne blízke, ktorým vysvetľujem, že sme na to zostali samé. Dom som obraňovala pred desivým chlapom bez tváre, ktorý sa ma snažil dostať. Nemala som prútik. Ten chlap bez tváre mi niečím prepichol rameno, a mal aj pištoľ. Šiel po mne a nič ho nemohlo zastaviť.Nebolo kam ujsť. Zobudila som sa vydesená. Téma tieňa povstala a doslova ožila práve počas môjho týždňového pobytu v tme. Podľa hlbinnej psychológie, keď sa v našich snoch vyskytujú temné postavy, ktoré akoby niečo chcú, môžu nám tak…

  • Marshmallow experiment

    Už je to takmer 60 rokov odkedy sa na Stanforde, pod vedením Waltera Mischela, uskutočnila prvá séria testov známa ako marshmallow experiment. Vyše 600 detí vo veku 4-5 rokov dostalo jednoduchú a predsa neľahkú úlohu. Len si to predstavte. Posadia vás pred jeden veľmi mňamkovo sa tváriaci marshmallow. Teta vám povie, že ho môžete zjesť, aaaaaale… Ak ho nezjete a počkáte, kým sa teta vráti, dostanete dva. Jeden hneď, alebo dva potom. Hmm… Tak čo? V spomínanom experimente sa väčšina detí snažila počkať. Lenže taký chutný kúsok sladkosti. A priamo pred tebou. Sústreď sa na niečo iné. Alebo hompáľaj nohami. Nieeee, vôbec nevidím ten maršmelov. Nieeee, vôbec ho nechcem zjesť.…

  • Pobyt v tme – praktické rady

    V predchádzajúcom článku o mojom týždňovom pobyte v tme som prisľúbila článok s praktickými radami do tmy. Nech sa páči, voalá… Čo som si zabalila a bolo to užitočné oblečenie, aj na prezlečenie, kebyže sa polejem Je dobré doma si poskúšať poslepiačky, ako sa v cítim v tom, čo si chcem zobrať so sebou, nech si nevezmem niečo, čo ma vlastne irituje, ale doteraz som si to neuvedomila. teplé ponožky na nožky Aaaaanooo! K tomu niet čo dodať, nohy v teple = človek spokojko. župan, alebo niečo na zabalenie sa Také pritúlenie samej/ samého seba. Zakuklenie v zakuklení. obľúbená deka Za ňu som bola super vďačná! plyšák, niečo srdcu milé…